Ako funguje magnet?
Keď priblížite magnet k lyžičke, pritiahne ju – hoci sa jej ani nedotkne. Táto schopnosť pôsobiť na diaľku je dôsledkom magnetického poľa, ktoré magnet vytvára okolo seba. Práve vďaka nemu magnet priťahuje alebo odpudzuje iné magnety a pôsobí na feromagnetické materiály (napr. železo či bežnú oceľ).
Magnetické pole je neviditeľné, avšak dá sa znázorniť pomocou kovových pilín. Ak magnet položíme pod papier a nasypeme naň piliny, samovoľne sa usporiadajú do charakteristických línií. Tie zodpovedajú tzv. siločiaram magnetického poľa, ktoré znázorňujú jeho smer a relatívnu intenzitu. Čím sú siločiary hustejšie, tým je magnetické pole v danom mieste silnejšie [00:23].
Všimnite si, že magnetické siločiary vychádzajú z jedného konca magnetu a vstupujú do opačného, čím majú určený smer. Zároveň tvoria uzavreté slučky – vždy sa uzatvárajú samy do seba a vytvárajú súvislý okruh. Miesto, kde magnetické siločiary z magnetu vystupujú, a miesto, kde doň vstupujú, nazývame póly magnetu:
- zo severného pólu (N) siločiary vychádzajú,
- do južného pólu (S) siločiary vstupujú.
Práve toto smerovanie a uzatváranie magnetických siločiar spolu so snahou poľa usporiadať sa čo najplynulejšie a energeticky najvýhodnejšie vysvetľuje správanie dvoch magnetov v tesnej blízkosti.
Hoci by si každý magnet mohol svoje siločiare uzavrieť aj „sám do seba“, ak sa v jeho blízkosti nachádza opačný pól iného magnetu, pole uprednostní plynulejšiu a enrgeticky výhodnejšiu cestu siločiar. Preto sa pri opačných póloch (N–S) siločiary prepoja medzi magnetmi a vytvoria jedno spoločné magnetické pole. Výsledkom je priťahovanie.
Naopak, keď sú oproti sebe rovnaké póly (N–N alebo S–S), siločiary sa nemôžu plynulo prepojiť – smerovali by proti sebe. Takéto usporiadanie je energeticky nevýhodné, a preto sa magnetické pole vytláča do okolia. Toto „rozpínanie“ poľa sa navonok prejaví ako odpudzovanie magnetov.
Možno vás napadne otázka: dá sa z magnetu získať iba severný alebo iba južný pól? Nie. „Pól“ nie je časť magnetu, ktorú by ste vedeli odobrať – je to len miesto, kde magnetické siločiary z magnetu vystupujú, a miesto, kde doň vstupujú. Keďže magnetické pole magnetu tvorí uzavreté slučky, vždy musí existovať výstup aj vstup.
Preto keď magnet rozrežete, neodrežete severný pól od južného. Magnetické pole sa v každej časti znovu usporiada tak, aby vytvorilo uzavreté slučky – a tým vzniknú dva nové páry miest výstupu a vstupu. Výsledkom sú dva menšie magnety, každý opäť so svojím severným aj južným pólom. A tento princíp platí aj pri delení na stále menšie časti, samostatný „jeden pól“ sa neobjaví.
– vždy s vlastným severným a južným pólom.
Už vieme, že póly sú vždy dva. Odkiaľ sa však berie magnetické pole ako také? Odpoveď musíme hľadať na úrovni atómov – v elektrónoch, ich spine a v tom, ako sa ich magnetické účinky v atómoch (a medzi atómami) navzájom sčítajú alebo vyrušujú. Práve to rozhoduje o tom, či je materiál pritiahnuteľný magnetom, či sa dokáže usporiadať tak, že sa z neho stane magnet s vlastným magnetickým poľom – alebo či je jeho reakcia na magnetické pole taká slabá, že ju v bežnom živote prakticky nepostrehneme.
Ako vzniká magnetizmus?
[02:17]Aby sme pochopili, odkiaľ sa berie magnetické pole, musíme sa pozrieť na úroveň atómov. V strede atómu je jadro, tvorené kladne nabitými protónmi a elektricky neutrálnymi neutrónmi. Okolo jadra sa nachádzajú elektróny so záporným nábojom.
Vieme, že elektróny, protóny a neutróny majú svoju hmotnosť. Protóny a elektróny majú elektrický náboj. Majú tieto častice ešte nejakú ďalšiu vlastnosť?
Áno, existuje jedna, ktorá je pre magnetizmus absolútne zásadná, aj keď sa o nej veľmi nehovorí. Nazýva sa spin.
Spin je čisto kvantová vlastnosť, ktorá nemá obdobu v klasickej fyzike. Jeho dôsledkom je, že elementárne častice majú magnetický moment, teda magnetický účinok. Laicky si ich preto môžeme predstaviť ako drobné magnety.
Spin majú všetky elementárne častice, ale u elektrónov je jeho magnetický vplyv najvýraznejší. Preto sú elektróny z pohľadu magnetizmu kľúčové.
Spin elektrónu je teda hlavným príspevkom k magnetizmu atómu, nie však jediným. Keď sa elektrón pohybuje okolo jadra, správa sa ako drobný elektrický prúd – a každý prúd vytvára magnetické pole. Toto pole je druhým príspevkom do magnetizmu atómu a nazýva sa orbitálne magnetické pole.
Môže sa preto zdať, že každý atóm musí byť magnetický – elektróny majú magnetický moment daný spinom a zároveň sa pohybujú v atóme, čím vytvárajú aj orbitálne magnetické pole. Zdanlivo by teda mal byť magnetický každý atóm, a tým pádom aj každý materiál, ktorý je z takýchto atómov zložený.
V skutočnosti to však takto jednoduché nie je. V mnohých atómoch sa magnetické účinky elektrónov navzájom vyrušia, takže atóm ako celok nemá žiadny výsledný magnetický moment. A aj v prípadoch, keď jednotlivé atómy magnetický moment majú, to ešte neznamená, že materiál bude navonok magnetický – buď ako magnet, alebo tým, že bude na magnetické pole citeľne reagovať.
Prečo nie je magnetický každý materiál?
[04:09]Na to, aby bol materiál magnetický ako celok, nestačí len to, že elektróny majú spin a vytvárajú magnetické pole. Musí byť splnených niekoľko podmienok na viacerých úrovniach:
- Priaznivé usporiadanie elektrónov v atóme – aby mal atóm magnetický moment, typicky vďaka prítomnosti nepárových elektrónov.
- Priaznivé vzájomné usporiadanie atómov v pevnej látke – aby sa magnetické momenty susedných atómov dokázali navzájom zladiť a umožnili vznik magnetických domén.
- Priaznivé usporiadanie a správanie magnetických domén – aby sa materiál navonok správal ako magnet.
Pozrime sa na jednotlivé podmienky podrobnejšie:
1. Priaznivé usporiadanie elektrónov v atómeElektróny sa v atóme nachádzajú v tzv. orbitáloch a jeden orbitál môže byť obsadený najviac dvoma elektrónmi. Ak sú v orbitáli dva elektróny, majú opačné spiny, a ich magnetické účinky sa preto do veľkej miery navzájom vyrušia. Podobne sa môžu vyrušiť aj príspevky súvisiace s ich pohybom v atóme.
Plne obsadený orbitál tak spravidla neprispieva k celkovému magnetizmu atómu. Aby mohol atóm k magnetizmu prispieť, musí mať aspoň jeden nepárový elektrón – teda elektrón, ktorý je v orbitáli sám.
2. Priaznivé vzájomné usporiadanie atómov v pevnej látkeSamotná prítomnosť nepárových elektrónov a magnetický účinok jednotlivých atómov však ešte nestačia na to, aby sa materiál ako celok správal ako magnet.
Je to z dôvodu, že vplyv na magnetizmus materiálu ako celku má aj usporiadanie atómov v pevnej látke. V niektorých materiáloch sa magnetické momenty susedných atómov dokážu zlaďovať do rovnakého smeru, čo je pre systém energeticky výhodné. V iných materiáloch sa naopak tieto momenty neusporiadajú jednotne a výsledkom je, že materiál ako celok magnetický nie je.
Vpravo: nezladené momenty – ich výsledný magnetický účinok sa navonok neprejaví.
Aj keď sa magnetické momenty atómov v materiáli dokážu zlaďovať, bežne sa nezoradia jednotne v celom objeme materiálu. Namiesto toho sa zlaďujú len lokálne – v menších oblastiach, ktoré nazývame magnetické domény.
Každý kus materiálu sa zvyčajne skladá z mnohých takýchto domén. V rámci jednej domény sú magnetické momenty atómov natočené rovnakým smerom, no jednotlivé domény môžu byť orientované rôzne. Ich magnetické účinky sa preto môžu navzájom rušiť.
– ich magnetické účinky sa navzájom vyrušujú.
Napríklad v bežnom kuse železa existuje veľa domén, ktoré sú orientované rôzne. Ich účinky sa preto navzájom vyrušia a železo navonok pôsobí ako nemagnetické. Až keď sa železo dostane do vonkajšieho magnetického poľa (napríklad v blízkosti magnetu alebo v poli vytvorenom elektrickým prúdom), domény sa môžu preskupovať a začať sa orientovať jednotnejšie. Až vtedy sa z materiálu stáva magnet.
Magneticky mäkké a magneticky tvrdé materiály
[08:27]V predchádzajúcej časti sme videli, že o magnetizme materiálu rozhoduje správanie magnetických domén. Teraz prichádza dôležitá otázka: čo sa stane, keď vonkajšie magnetické pole zmizne?
Rozdiel medzi materiálmi je v tom, ako pevne sú domény „viazané“ vo vnútornej (kryštálovej) štruktúre materiálu a ako ľahko sa po odstránení poľa dokážu vrátiť do pôvodného usporiadania.
Materiály, v ktorých sa domény po odstránení poľa ľahko vrátia do pôvodného neusporiadaného stavu, nazývame magneticky mäkké. Naopak materiály, v ktorých sú domény pevnejšie „ukotvené“, takže ak sa raz usporiadajú, dokážu si toto usporiadanie udržať aj bez vonkajšieho poľa, označujeme ako magneticky tvrdé.
Permanentný magnet
[09:13]Permanentný magnet je magneticky tvrdý materiál, ktorý bol zmagnetizovaný – jeho domény sa usporiadali a po odstránení vonkajšieho poľa sa nevracajú spontánne do neusporiadaného stavu. Preto si dokáže dlhodobo udržať vlastné magnetické pole.
Na výrobu silných permanentných magnetov sa používajú špeciálne materiály a zliatiny, napríklad na báze neodýmu, železa a bóru.
Pozrite si video pre ešte lepšie pochopenie – názorné vizualizácie a konkrétne príklady, ktoré vám magnetizmus rýchlo ujasnia.
