Simulátor magnetického poľa beta

Počiatok je v strede magnetu, kladné Y smeruje k severnému pólu. Bod je vyznačený v zobrazení.

Na samotnom povrchu magnetu treba čítať opatrne. Na pólovej stene je B spojité a hodnota platí z oboch strán. Na bočnej stene sa B skokom mení o μ₀M — uvedie sa hodnota zvonku aj zvnútra. Na hrane pole dokonale ostrého telesa rastie nad všetky medze, tam sa číslo nevypisuje vôbec.

Smer magnetizácie. Kváder sa dá magnetizovať pozdĺž výšky alebo pozdĺž dĺžky — teleso ostáva na nákrese rovnako otočené, mení sa len to, na ktorých plochách sedia póly. Valec a prstenec majú jedinú možnosť, axiálnu, teda pozdĺž výšky.

Siločiary aj vnútri magnetu. Vnútri sa sleduje B, nie H — preto tam siločiara pokračuje od južného pólu k severnému a slučka sa uzavrie.

Mapa aj vnútri magnetu. Vnútri platí B = μ₀(H + M) a koľko to je, rozhoduje tvar. Štíhly magnet má pri pólovej stene asi polovicu Br a v strede takmer celé Br (kváder 20 × 20 × 60 mm: 0,49 a 0,94 Br). Plochý oveľa menej — 20 × 20 × 3 mm má vnútri sotva desatinu Br.

Farebné pásma. Rebrík je pevný a rovnaký pre každý magnet, takže dva produkty sa dajú porovnať pohľadom. Kroky sú nerovnomerné, jemné dole a hrubé hore, aby aj ferit dostal desať pásiem. Vrchol je 750 mT — všetko nad ním má jednu farbu, takže obrázok neukazuje, o koľko silnejšie je pole v najteplejších miestach.

Na povrchu magnetu. Na pólovej stene je B spojité a hodnota platí z oboch strán. Na bočnej stene sa B skokom mení o μ₀M. Na hrane pole dokonale ostrého telesa rastie nad všetky medze, takže tam číslo neexistuje — najteplejšie farby presne v rohoch sú vlastnosťou idealizovanej geometrie.